reklama

Warendorf

Toto sú pocity väčšiny mladých ľudí, ktorí začínajú spoznávať život bez vedomia svojich rodičov. Tempo, aké mal ten týždeň bolo rýchlejšie ako húsenková dráha. Každý si prišiel na svoje ale všetci sme sa zhodli, že niečo, čo sa dá zažiť inde sa na Slovensku zažiť nedá a naopak. Týždeň je doba krátka a zároveň taká dlhá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

1.Warendorf

Dlho som ja čakal,

preľaknutý svetom,

celú noc som plakal,

zimou, jarou, letom.

To, čo bolo v mojich rukách,

som úplne pokazil,

dnešný večer žijem v mukách,

Boha som dnes urazil.

Rodina mi chýba vlastná,

mám len cudziu, náhradnú,

ovládla ma túžba slastná,

a smútok s ňou vstúpil dnu.

Neviem, čo ma ešte čaká,

čo tu ešte okúsim,

moja tvár sa seba ľaká,

aj keď báť sa nemusí.

Cítil som sa celkom čudne,

ako ryba na suchu,

vyprahnuté, suché, studne

stále klesám na duchu.

Deň by to bol vydarený,

keby sa to nezvrtlo,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

každý z nás je obdarený,

svedomie sa vyvrtlo.

Zmokol som už zo dve razy,

dážď však rýchlo vyschýna,

výraz tváre sa rozmrazí,

smútok navždy zdochýna.

Podľahol som zlému tlaku,

urobil som zo seba,

dvere fajčiarskeho vlaku,

miestenku doň netreba.

Stúpaš hore, klesáš nadol,

z rúk sa ti to vymyká,

radosť si sám sebe kradol,

na ľade sa dosť šmýka.

Rozhovor má veľkú cenu,

nielen pre mňa, pre oboch,

lepšie než zízať na stenu,

plody rastú na stromoch.

Okúsil som toho hodne,

neviem, či mi vytrávi,

pri srdci ma občas bodne,

rád si ľahnem do trávy.

Medzi nami pevné puto,

základom je súdržnosť,

necítim sa už tak duto,

hriech, váhanie, prosba, cnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, čo doma nezažiješ,

je zvláštne a hmlisté snáď,

rany z vojny nezašiješ,

na zem sa už radšej vráť.

Bez rodiny strácam hlavu,

niekedy však práve s ňou,

ako bača dojí kravu,

riaď sa iba čistou hrou.

Ďalší deň je už za nami,

ako som ho strávil ja?

Prechádzal som ulicami,

pritakával: „ja, ja, ja."

Raz pijan sa zo mňa stane,

cítim sa fakt zázračne,

neviem kedy to prestane,

ani kedy to začne.

Večer trávim hltmi piva,

miesto omše modlitby,

z rovnej cesty razom krivá,

jazdím život bez prilby.

Kam som sa to dopracoval,

snáď sa to späť utíši,

sám seba som vyhecoval,

nech má Pán Boh vyslyší.

Všetko je však v tvojej moci,

rob, čo myslíš ,nie, čo chceš,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

svojmu telu sme otroci,

čo je správne, len ty vieš.

Sám seba ja nespoznávam,

asi ani iní mňa,

ku všetkému sa priznávam,

dožiť sa chcem jeho dňa.

Každý deň má inú príchuť,

raz je sladký, potom slaný,

všetko sa raz musí vypnúť,

každá minca má dve strany.

Srdce mi zaťažil kameň,

neviem ostať chvíľu sám,

na prach vyschol živý prameň,

zrútil sa aj šťastia chrám.

k ľuďom treba nájsť si cestu,

aj ju sem-tam pokosiť,

zbabelo sa vyhnem trestu,

dieťa s láskou vynosiť.

Zvolil si tak ty, v môj prospech,

a ja sa len sťažujem,

pokoj dá mi iba úspech,

iba za ten ďakujem.

Nepriateľom často čelím,

hriech už nechcem páchať viac,

v srdce ti ním šípy strelím,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

spoveď je raz za mesiac.

Dokedy mám znášať ešte,

chvíle smútku večerné,

satan na nás kričí: „hrešte!"

naše duše neverné.

Jediné, čo lesk nestratí,

je zlato opravdové,

darmo byť prvým na trati,

a vlastniť kontá mzdové.

Čo mi ešte tu zostáva,

asi len domov návrat,

a matky, otca, postava,

sestru chce vidieť náš brat.

Cez deň sa mi to tu páči,

noc mi až tak nechutí,

nie, nie je v tom žiaden háčik.

mäso bielych labutí.

Človečenstvo zhovievavé,

hosťa rado obslúži,

hlasy ich, sú vždy spevavé,

skúsenosť si vyslúžim.

Možno to práve rada,

ktorú treba poslúchnuť,

sivie mi pomaly brada,

víťazstvo má sladkú chuť.

Už som sa tu udomácnil,

nostalgia prichádza,

celý ročník o tom básnil,

teraz odtiaľ odchádzam.

Spoznal som ja výraz tvárí,

ľudí pre mňa neznámych,

ochutnal som tu lekváry,

plný dojmov dobrých, zlých.

Obrazy o kamarátoch,

zmenili sa úplne,

cvakal film na aparátoch,

surfoval som na vlne.

Sám neverím, čo som tu zažil,

život mení hodnoty,

každé ráno som si vážil,

ako bubeník noty.

Nič som zatiaľ nezarobil,

ani halier, korunu,

pevnosť skromnosti som dobil,

praskol poslednú strunu.

Prehajdákam svoje gate,

minul som aj vreckové,

ocitol som sa až v strate,

mám však tričko peckové.

Peniaze si neviem strážiť,

každú blbosť nakúpim,

deň čo deň sa zvyknem vážiť,

k zmene rýchlo pristúpim.

Pokračovanie o chvíľu.............

Rastislav Hura

Rastislav Hura

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som 75 kilogramový a 188 cm vysoký 17 ročný, veriaci chlapec, ktorý chce mať pekný a šťastný život a hľadá cesty a spôsoby, ktoré by mu k tomu mohli dopomôcť a umožniť mu realizáciu svojich predstáv a cieľov, ktoré sú mnohokrát jednoduché až smiešne, ale majú pre mňa obrovský význam. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu